Podobné recenzie vnímam ako dozvuk toho čo Last of Us, Part II v mnohých hráčoch zanechalo a potrebu týchto hráčov to nejako zdieľať a rozširovať aj mimo videoherné periodiká, pretože podobne silný príbeh nemá ani len tak nejaký film a nieto videohra, čo je slovo ktoré si s naozaj silným a dospelým presahom spája stále málokto. Hráči vedia...Metal Gear Solid, Final Fantasy VII, Shadow of the Collossus, Heavy Rain, Detroit Become Human, Unravel, Journey, atď. Nájde sa viacero hier, ktoré mali ambíciu byť umelecké a myšlienkovo či emocionálne silné tak, že povýšia videoherne médium na niečo viac, alebo budú skoro ako film. Umeleckých hier, ktoré sú napríklad často len download only je dosť, a sú medzi nimi casto zaujímavé veci, hoci zjavne s menším budgetom a o ktorých väčšina hráčov nevie. Niečo ako indie cinema. Sú aj hry ktoré nie sú snaha evokovať film ale majú v sebe evidentnu pridanú hodnotu (aj skákačky ako Cuphead, Hollow Knight).

Ale LOU, part II je niečo mainstreamové kde do seba zaklaplo všetko - aj top level production values, voice acting, marketing, veľký budget, chytľavá hrateľnosť, a k tomu presah a silný príbeh, ktorý podľa mňa takto ešte nezaznel v žiadnom médiu a ktorý sa nesnaží byť mainstream a ani ním nie je. A ešte to malo aj komerčný úspech. Druckmannovi a jeho tímu sa na poli filozofovania nad temnými stránkami ľudskej nátury podarilo dostať niekam kam sa predtým dostal vo filme napríklad Coppola v Apocalypse now, Miller vo Fury Road, Fincher v Sedem, Fukunaga v True detective séria 1, a pod. Skrátka je to depresívne, a drsné, ale je v tom niečo viac a niečo čo oddeľuje LOU, part II od všetkej konkurencie a do istej miery aj od jednotky. 

Ak človek nie je náchylný sa nechať aj emocionálne strhnúť (mne sa to už stáva málokedy), alebo ho "existenčné pseudofilozofické depky" nebavia (hoci to je podľa mňa pre LOU, part II reduktivny label), alebo nemá vzťah k hrám, asi si v tom dotyčný práve to prečo hra zaujala viacerých úplne nenájde a je to úplne logické ak hru či príbeh obíde, alebo ak ho to proste neoslovi. Tak ako napríklad poniektorí nedajú Apocalypse now a radšej dajú akčnejšiu Stoneovu Čatu. Alebo majú radi Aliens, ale Fincherovho Alien 3 nedávajú a nebaví ich. Alebo nedajú ani jedno. Toto je dôvod prečo hra má také silné a protichodné reakcie.

Podľa mňa sa Druckmannovi podarilo niečo extra, z dokumentu je jeho zápal pre projekt a svoju víziu cítiť a je to proste taký novodobý videogaming Coppola alebo Scorsese, tzn. že skúša niečo čo podľa mňa takto ešte niekto neriskol za podobné prachy (možno Kojima a Death Stranding, ale tam výsledok tak úplne neklapol, hoci mňa nesklamal) a veľmi neverím, že má šancu rovnako silno ako na konci hra pôsobí zapôsobiť aj v seriáli (a som zvedavý ako sa s tým popasuje).

Skvělé, nalakalo.
Hru si dám letos potřetí 
A když už jsme u těch herních dokumentů. Líbil by se mi nějaký o vzniku Duke Nukem Forever.

Díky za tuhle recenzi a odkaz na samotné video. Jsem rád, že má české titulky a hned si ho dám.