Mariano: V živote som ho nevidel. Iba meno mi čosi hovorí.

3/10... Keď som vychádzal z kina, díval som sa na tie vysmiate rodiny s tešiacimi sa deťmi, ktoré čakali na ďalšie predstavenie, a bolo mi ich úprimne ľúto. V tej chvíli ešte netušili, že ich čaká dvojhodinové PEKLO, ktoré je o to pekelnejšie, že vďaka tých prachom naozaj dobre vyzerá - digitálne triky sú obstojné, kamera Thierryho Arbogasta tradične dobrá a dekorácie také, že Ridley Scott a Wolfgang Petersen môžu len tíško závidieť. Lenže to, čo sa v tej vizuálnej paráde odohráva, je prosto obludné. Také scenáristické a režijné zúfalstvo sa vidí len zriedka. V celom filme je jeden vtip, pri ktorom som sa usmial (Alain Delon odkazuje na svoje staré filmy) a jeden, ktorý ma primel trochu sa uchechtnúť (gepardova smrť). Zvyšok je pekelná nuda. Každý náznak aspoň priemerného gagu je zabitý nevýslovnou neinvenčnosťou tvorcov. Preboha, keď už natáčam taký veľkofilm, to sa nemôže stretnúť pár dobrých scenáristov či komikov a spoločným brainstormingom vymyslieť aspoň desať nosných fórov?! Ako-tak ma prebrali len záverečné preteky na vozoch, ale celkom dobrý pocit z toho, že to malo aspoň solídne vyvrcholenie, zabila nasledujúca asi 10-minútová, neznesiteľne naťahovaná after-party, na ktorej sa predvedie zopár zvláštnych ľudí, zrejme slávnych športovcov, a má to byť akože strašná zábava. Žiadneho z tých neandertálcov som v živote nevidel a súdiac podľa rozpačitého ticha v kine ani nikto iný. Trpel som ako tuleň v ropnej škvrne. Nechoďte na to. Nepožičiavajte si to na DVD. A keď to raz budú dávať na druhý sviatok vianočný o 11.30 dopoludnia, bleskovo prepnite na päťstodvadsiatu reprízu Pyšnej princeznej.