Pri všetkej úcte, tvoj príspevok je dosť nezmyselný. Vážne si myslíš, že ti veda dá odpoveď na všetko? Ak by tomu tak bolo, degradoval by si celý existujúci svet len na sadu rovníc, z každého človeka by si urobil prostý stroj fungujúci na základe setu algoritmov. Defakto by si absolútne vylúčil emócie, lásku (či tú vari veda dokáže vysvetliť), slobodnú vôľu (ak sú ľudia stroje, potom tu vládne prísny determizmus a s ním ide ruku v ruke fatalizmus, teda viera v nevyhnutnosť a osud) a predovšetkým by si anuloval nespokojnosť, ktorú človek cíti vzhľadom k vlastnej nedokonalosti, a uspokojenie po tom, čo človek urobil niečo prospešné. Mimoto by tu nemalo miesto ani sebectvo (je predsa krajne nevedecké, či skôr nelogické byť sebeckým, keď obetovanie sa v prospech celku evidentne automaticky prinesie úžitok nielen ostatným ľuďom, ale i sebe samému, nakoľko som tiež iba časťou celku), hnev (rovnako nevedecký), fylozofia (nad čím fylozofovať - je tu predsa veda), estetika (krása sa predsa vedecky nedá zmerať - teda neexistuje) a defakto by nemala existovať ani tá viera (tá je predsa taktiež krajne nevedecká). Nuž kdežeby bolo ľudstvo, ak by sme toto všetko popreli.
Viera vo vlastnú dokonalosť je známkou psychickej poruchy. Aj viera v to, že niekedy budeme schopný pochopiť a obsiahnuť plnosť vesmíru vo svojom celku je naivná. Ak by k tomu totiž došlo, sami by sme sa stali bohmi. My ale nemáme zmysly ani schopnosti na to, aby sme čosi také dokázali. Sme len nedokonalé bytosti, ktoré sa snažia byť lepšími. Mimochodom, to je základné a najdôležitejšie učenie absolútnej väčšiny náboženstiev. Človek je tvor nedokonalý, dokonalý je iba Boh (bohovia). Človek sa však celou silou musí snažiť túto dokonalosť dosiahnuť. Zhadzovať vinu za vlastné neúspechy na boha je dokonca brané ako rúhanie.
křysař ľubo
reagovat
|