Ja mám ako svoj top v sitcomoch Frasiera. Jasné na dnešnú domu dosť klasika záležitosť, ale práve v tej klasickosti má to baví dodnes. Ale prím celého seriálu je ten suchý možno trochu snobský humor, ktorý nezostane a čím som starší a mám toho nacitaneho viac, tým je lepší. Odkazy na veľkú literatúru, divadlo, operu, vizuálne umenie, hudbu... A v kombinácii s dnes už dosť stereotipnými postavami je to klenot. Rád si Frasiera pustím kedykoľvek.
Do toho je tu pre mňa dosť čerstvá vec ale seriál je starší než ja minimálne o dekádu - Jistě, pane ministře. Neviem či by ma to bavilo už v detstve ako Frasier (asi skôr nie), ale je vtipné a dosť smutné že ten seriál je stále aktuálny a kadencia "šachového" humoru je brutálna.
A potom tu je Larry, kroť sa. Toho som objavil tuším tesne pred pandemiou a vtedy tých 10 sérii bolo ako splnené želanie. Zaujímavé na Larrym je že ako je tých 12 sérii rozprestretých do 24 rokov je vidieť ako sa sitcomy posúvali a z jednoepizodických zapletoek sa stali zápletky a podzápletky na celú sériu a viac. A ešte k tomu to aj funguje.
reagovat
|