Wrestling je určité guilty pleasure už odkedy som ho chytil na káblovke pred rokmi, ale z tohto filmu 2x dobre, a uznávam oprávnene, celé prostredie nevychádza. Nestotožňujem sa s ním vždy, ale verbal naozaj na csfd má aj pravdu, že sledovať toto panoptikum sebadeštruktívnych indíviduí, ktoré sa úplne pomýlene snažia prispôsobovať požiadavkám a predstavám svojho otca...je také pozoruhodné, že dva najlepšie filmy o wrestlingu, toto a The Wrestler od Aronofského, sú ultra depresívne drámy o zhumpľovaných ľuďoch.
Ľudia čo podobné autoritárske/dominantné typy nepoznajú zo života (ja áno), to možno úplne doceniť či precítiť nevedia, ale je naozaj fascinujúce ako si dokážu poniektorí v hlave veci sebadeštruktívne domotať až natoľko, že v snahe dokázať si silu či odolnosť či ulahodiť predstavám o svojom otcovi ešte aj zápasili v ringu s amputovanou nohou a pred verejnosťou to tajili. A pán otec sa viac-menej zaujímal len o to "kedy bude titul". Fakt choré na hlavu.
Film je inak dobrý, solídny, ale nemyslím že niečo úžasné ak si odmyslíme tú ultra depresívnu a tak zbytočne a hlúpo sebazničujúcu realitu a osud tejto rodiny. Efron je slušný, na konci dokonca viac než slušný, ale vidieť ho takto zjavne nasteroidovaného (musia to byť steroidy)...budiž.
reagovat
|