Rozhodli jsme se oživit rubriku 7 filmů, ve které dáváme prostor nejenom domácím režisérům, hercům a filmovým tvůrcům a jejich vkusu. Dozvíte se, co je formovalo, najdete tu inspiraci, co si pustit, a třeba i objevíte filmaře, se kterými stojí za to se seznámit. 

Juraj Červenák je milovník filmu, historie a dovolím si hádat, že i psaní. Několik jeho recenzí můžete najít i na MovieZone, ale od té doby povýšil a dnes se živí jako spisovatel na plný úvazek. A přinejmenším já a moje polička plná jeho knih můžeme s klidným srdcem tvrdit, že mu to jde zatraceně dobře. Začínal u fantasy a na kontě má sérii z pohanských časů o černokněžníkovi Roganovi, ságu podle ruských bylin, jejímž hrdinou je Ilja Murumec, nebo Bivoje, který by si nejspíš celkem dobře rozuměl s Conanem. 

V posledních letech ale z fantasy elementů ve svých dílech ubírá. Série z protitureckých válek Dobrodružství kapitána Báthoryho má s přibývajícími díly méně a méně fantastických prvků, až se z ní stává regulérní historické čtení. A knihy, jejichž hrdiny jsou kapitán Stein a notář Barbarič, už jsou silné historické detektivky. Pravda, s poctivou dávkou tajemna, ovšem takového, které se dá vždycky vysvětlit. No a všechno se to parádně čte. A tohle je jeho sedm nejoblíbenějších filmů: 

1. Hodný, zlý a ošklivý (1966, r. Sergio Leone)
„Na svete sú dva druhy ľudí...“ - tak začína každá poriadna recenzia na majstrovské dielo Sergia Leoneho. Tak teda: na svete sú dva druhy ľudí. Tí prví za najlepší Leoneho film považujú Vtedy na Západe, tí druhí už videli aj Dobrý, zlý a škaredý. Iste, Západ má lepšie obsadenie, osudovejšiu atmosféru, ženskú postavu, ešte lepšie zladenie hudby s obrazom a celkovo viac detailov na prižmúrené oči. Ale už to bol „len“ film na objednávku. Leoneho skutočnou srdcovkou bolo zavŕšenie dolárovej trilógie, v ktorej sa klasický špagetový príbeh o troch darebákoch hľadajúcich ukradnuté zlato preklopí do výpravného veľkofilmu o Americké občianskej vojne. Na rozdiel od Vtedy na Západe je nabitý dejom, má rýchle tempo, kopu drsného humoru a hlavne scénu s mostom, ktorá je lepším protivojnovým mementom než napríklad celé Zachráňte vojaka Ryana.

2. Dobyvatelé ztracené archy (1981, r. Steven Spielberg)
Prvý a jediný pravý Indy. Posledná krížová výprava je čarovná a vtipná, ale nemá ani zďaleka tú mystickú, zimomriavkovú atmosféru, ktorá v Dobyvateľoch priam tečie z každého filmového políčka. Navyše, Indy vo Výprave je už iný, morálnejší a omnoho menej badass, určite by len tak neodbachol arabského šermiara. U mňa najlepší dobrodružný film všetkých čias, ktorý som prvýkrát videl ako chlapec (na dokrkvanej VHS-ke natočenej v kine, predstavte si kvalitu tuzemského kino-ripu v 80. rokoch), ale už vtedy som vedel, že toto bude láska na celý život.

3. Vykoupení z věznice Shawshank (1994, r. Frank Darabont)
Film, ktorý je s každým pozretím dokonalejší a dojímavejší. Kým u ostatných filmov z tohto výpočtu dokážem uznať, že môžu byť dobré iba subjektívne a niekomu nemusia sedieť, u Shawshanku nepoznám kompromis: tu skrátka každá ľudská bytosť musí vidieť, aké je to brilantné filmové dielo. Takmer každá scéna vybrúsená ako diamant a navždy ikonická: Rita a Raquel, pivko od najdrsnejšieho bachara, inštitucionalizovaní starci...

4. Matrix (1999, r. Andy a Larry Wachowsky)
Prvýkrát som ho videl na sci-fi cone, asi mesiac pred oficiálnou premiérou, v dobe predinternetovej, takže nikto v publiku nevedel, čo presne nás vlastne čaká. Dokonca ani ten zvrat v polovici absolútne nikto nepredpokladal. A teraz si to predstavte, plná sála scifistov, vyhladnutých po žánrovo chudobných 90. rokoch... a na plátne sa odohralo toto. Nikdy predtým ani potom som nezažil taký silný kolektívny kino-zážitok – začalo sa tlieskať pri páde poslednej rozstrieľanej mramorovej dlaždice a až do konca už kino iba burácalo nadšením. Po filme niekto, možno som to bol aj ja, vstal a na celé kino zvolal: „To sme práve videli skurvene najlepšiu sci-fi všetkých čias alebo čo?“

5. Pán prstenů: Návrat krále (2003, r. Peter Jackson)
Nie som si celkom istý, či je Návrat kráľa skutočne najlepší z trilógie, Moria v prvej časti je asi vrchol filmovej fantasy vôbec a gradácii k útoku na Helmov žľab sa tiež vyrovná máločo, ale Návrat kráľa som videl sedemkrát iba v kine a zakaždým som myslel, že umriem blahom. Už len tá hudba, ktorá znie k príjazdu Gandalfa do Minas Tirith alebo pri zapaľovaní majákov... stoja mi všetky chlpy, len o tom píšem. Epos všetkých eposov, pri ktorom mi neprekáža ani zelená šumienka, surfovanie na chobote a pešia prechádzka k bránam Mordoru.

6. L.A. - Přísně tajné (1997, r. Curtis Hanson)
Tu som sa poriadne zapotil, pretože keď som siahol medzi oscarovky z 90. rokov, vypadli na mňa doslova tucty filmov, ktoré by si zaslúžili byť v absolútnej topke. Mimoriadne sa darilo aj kriminálkam a thrillerom – od Mlčania jahniat cez Pulp Fiction až po Sedem. L. A. – Prísne tajné je ale moja srdcovka, dokonalá neonoirová kriminálka. Guy Pearce a Russell Crowe sú skvelí „parťáci v konflikte“ a aj zvyšok obsadenia je lahôdka, predovšetkým Kevin Spacey a osudová Kim Basinger. Máloktorá záverečná prestrelka mi poskytla takú silnú katarziu ako práve tá, v ktorej Exley a White musia definitívne spojiť sily.

7. Tisícročná včela (1983, r. Juraj Jakubisko)
Nechajme bokom, čo Jakubisko točí na staré kolená. Svojho času však stál za tým najlepším z československej filmovej tvorby. Priaznivci artu by asi vytiahli skôr jeho trezorové filmy, ja nedám dopustiť na tento epický mainstream. Zostrihaná verzia pre kiná je skratkovitá, ságu si treba vychutnať v podobe štvordielnej televíznej minisérie. Slovenská herecká elita v špičkovej forme, množstvo nezabudnuteľných obrazov a „hlášok“ („Na vojnu treba tri veci...“), humor, srdcervúca dráma i erotika, ale predovšetkým všadeprítomná magická atmosféra, masívne podporená Hapkovou hudbou. Geniálna záležitosť a spolu s Obchodom na korze najlepšie dielo o slovenskej povahe.

Tak co na to říkáte? A jak se vám zamlouvá 7 filmů kritičky Aleny Prokopové?